Peter Barica

Charakteristika:

Peter Barica je naším všímavým učiteľom informatiky. Na každej hodine z neho ide pokoj a tá najväčšia trpezlivosť. Vždy mu záleží na tom, aby nás hodina zaujímala a bavila. Častokrát preberáme filozofické témy, pričom je taktiež výborným učiteľom morálky. Nikdy nemá problém pomôcť, bez ohľadu na to, o koho sa jedná.

Príbeh:

Bol obyčajný utorok, no v triede Kvarty B bol ešte väčší hluk ako obvykle. Práve zazvonilo na prestávku. Za normálnych okolností by si celá Kvarta B vydýchla. Prestávka znamenala oddych, chvíľu bez stresu. No tentoraz to bolo iné.
Triedu plnú chaosu čakala osudová písomka z fyziky. Hneď ako sa otvorili dvere do učebne, všetci sa nahrnuli dnu s úmyslom nájsť čo najvýhodnejšie miesto na sedenie – samozrejme čo najďalej od učiteľky. Len čo sa "bitka" o miesta skončila, začala panika. Spolužiaci sa navzájom skúšali, kričali na seba vzorce alebo si kreslili smer pôsobenia magnetickej sily. Dokonca už aj vo vedľajšej triede by po tejto prestávke vedeli, čo je magnetická indukcia a ktorým smerom idú indukčné čiary.
Keď náš profesor informatiky zdvihol pohľad od svojho počítača, vypínajúc ho po jeho odučenej hodine, videl všetkých v rovnakom spanikárenom stave. Po chvíli jeho pohľad smeroval k dverám, počítač vypnutý, veci zbalené. Už bol jednou nohou von z triedy, keď ho zrazu zastavil neistý hlas nášho spolužiaka: "Prosím vás, vedeli by ste mi vysvetliť fungovanie magnetu? Téma je zložitá a veľa z nás pri vysvetľovaní chýbalo."
Keď sa pán Barica otočil, spolužiaka nečakal podráždený pohľad, ako pri niektorých učiteľoch. Jeho oči boli milé, jeho tvár pokojná aj napriek zmätku, ktorý vládol v triede. Vybral fixku, postavil sa pred tabuľu a pozrel sa na nás. Nikto to veľmi nečakal, veď bola prestávka. Mohol ísť do kabinetu, oddýchnuť si, dať si kávu ako ostatní. No on nevenoval prekvapeným výrazom pozornosť a začal rozprávať.
Vysvetľoval pomaly, krok za krokom, akoby na to mal celý deň. Neponáhľal sa, nezvyšoval hlas, nijakým náznakom nedal najavo, že by ho skutočnosť, že svoju prestávku obetoval pre triedu, ktorú takmer nepoznal, nejako trápila. "Toto je dôležité pochopiť," povedal a otočil sa k nám. "Keď tomu porozumiete, bude to ľahšie."
Postupne sa trieda začala zapájať. Niekto sa opýtal otázku. Potom ďalší. A zrazu to už nebolo také strašné. Veci, ktoré pred chvíľou nedávali zmysel, sa začali skladať dokopy. Prestávka ubiehala, ale namiesto toho, aby sa panika ešte zväčšila, pomaly ustupovala. A pán profesor sa ani raz nesťažoval, ani raz nepovedal, že nemá čas. Neodbehol, nepozrel na hodinky. Celú prestávku venoval žiakom a snahe čo najlepšie vysvetliť dvojtýždňové učivo za smiešnych desať minút prestávky. A treba povedať – fungovalo to.
Strach sa trochu zmiernil. Nevedeli všetko, určite na teste urobia chyby, ale aj tak si boli istejší. A vtedy zazvonilo. Skladba "End of the World" od Miley Cyrus ironicky vystihovala situáciu v triede na začiatku prestávky, ale na konci tohto "rýchlokurzu" pána Baricu, menom "Ako zachrániť nervy aj známky", sa písomka nezdala až taká hrôzostrašná.
Keď sme sa pripravovali na písomku, uvedomili sme si jednu vec. Nie každý učiteľ by to urobil. Nie každý by obetoval svoj čas len preto, aby pomohol žiakom, ktorí niečo nechápu. No pre nášho profesora to bolo samozrejmé.
Učitelia sa delia na dve skupiny. Jedna, ktorej viac záleží na vlastnom pokoji, prestávke a oddychu. A tá druhá, ktorá obetuje svoje pohodlie pre žiakov. A vtedy sme vedeli, že sme našli jedného zo vzácnych učiteľov, ktorí patria do tej druhej skupiny.