Oľga Fieberová
Charakteristika:
Pani profesorka Fieberová dokáže upratať aj tých najväčších rebelov a dejepis s ňou je vždy dobrodružstvo. Má veľké srdce a ešte väčší zmysel pre poriadok, no nahnevať ju skutočne nechcete.
Príbeh:
"Natáčanie tohto filmu trvá už celú večnosť!" rozhorčovala sa jedna spolužiačka zatiaľ čo ostatní súhlasne prikyvovali. Mala pravdu, náš maturantský film sme točili už druhýkrát znova od začiatku a ešte nebol ani zďaleka hotový. Všetci boli podráždení, pretože tomu museli obetovať svoj drahocenný čas, ktorý trávia určite učením, v preklade scrollovaním a hraním videohier. Hádali sme sa kvôli tomu už takmer hodinu. Aj triedna pani profesorka už začínala strácať trpezlivosť s nami.
"Už ma to nebaví, decká. Nemôžete obetovať ten svoj čas? Mohli by ste to začať brať vážne. Jediní kto na tom pracuje sú možno traja z vás. Začnite so sebou niečo robiť!" opakovala už po sté.
"Dobre, poďme na túto záverečnú scénku!" oznámila hlavná režisérka filmu.
Aby ste boli v obraze, dej nášho maturantského filmu sa týkal kliatby uvalenej na našu triedu. Bolo to skutočne prepracované. Naša triedna pani profesorka nás prekliala, aby sa nám opakoval stále ten istý deň a my sme museli zistiť prečo sa nám to deje, a ako to zvrátiť. Táto rôznorodá zmes komédie, detektívky a fantasy sa natáčala asi tri mesiace a bola dvakrát prerábaná.
Schyľovalo sa k ohromnému záveru, prekvapivému odhaleniu vinníka a ostrej konfrontácii. A práve toto sme sa chystali v ten slnečný deň na školskom dvore natáčať. Na povel režisérky sme zahrali dramatický príchod a postavili sa pred pani profesorku Fieberovú. Každý povedal svoju repliku plnú prekvapenia či rozhorčenia. Skrátka bolo to precítené a majstrovsky zahrané. A potom začala hovoriť naša triedna: "Viete, moji, ja som nevedela, že ten čas prejde tak rýchlo. Nedávno ešte,...keď sme sa stretli v tom septembri, a kým som vás ešte ukočírovala ako-tak, myslela som si, že och, budem mať s vami ešte čo robiť. Ale teraz... ten čas nadišiel, stojíte tu a odchádzate a myslela som si, že ten čas strávime spolu ešte čo najdlhšie. Preto som vás zakliala. Aby ten čas neprišiel, čas vášho odchodu."
"Pani profesorka...veď sa ešte uvidíme."
A v tom momente bolo jedno, že tie slová sú súčasťou scenára nereálneho filmu o kliatbach, pretože sme všetci počuli pravdu, ktorá sa v nich skrývala. Pocítili skutočnosť tých slov a konečnosť, ktorú predstavovali. Toto je náš posledný rok. Toto je koniec jednej životnej kapitoly.
Bolo očividné, že pani profesorka do nich dala celé svoje srdce a nebolo to iba predstavenie. Ako sme tam tak stáli a pozerali sa všetci na ňu a ona na nás, uvedomili sme si, ako veľmi nám bude chýbať a ako veľmi budeme chýbať my jej.
Vtedy sa trieda, ktorá sa nespočetne veľakrát pohádala so svojou triednou aj medzi sebou, prestala sústrediť na svoje nezhody a zabudla na všetky škriepky, aby sa stretla v tom najpríjemnejšom trpko sladkom objatí. Ako sme tam tak všetci stáli, uvedomili sme si aké úžasné časy sme spolu zažili a ako veľmi pre nás tá naša triedna učiteľka znamená, koľko toho pre nás urobila a ako vždy mala na srdci naše dobro. Pravdou ostane fakt, že pani profesorka Fieberová je tou najlepšou triednou učiteľkou akú sme si mohli priať. Práve preto o nej píšem sem, aby o tom aká je skvelá vedeli všetci.
Ak vás zaujíma ako to dopadlo s naším filmom, nuž vznikol z toho určite silný kinematografický zážitok, ktorý bol prehraný na našej stužkovej. Tá bola mimochodom tou najlepšou na škole, pretože pani profesorka Fieberová by to nemala inak ako perfektne. Taká už ona je. Aj keď sme sa za ňu hádali ešte viac ako za ten film. Čo už, nikto nie je dokonalý.
