Miroslav Pipíška

Charakteristika:

Pán profesor Miroslav Pipíška je učiteľom predmetov geografia, telesná výchova a šport a plávanie. Je to chlap so srdcom na správnom mieste — svedomitý, poctivý a vždy dobre naladený. Jeho spôsob výučby je vskutku unikátny — teoretické vedomosti, ktoré svojim študentom predáva s nadšením, vie bravúrne prepojiť s praxou použitím atlasov a buzol, projektov, pracovných listov, digitálnych technológií a exkurzií, ktoré každoročne spolu s kolegyňami a kolegami organizuje pre svoje triedy. Pri pohľade na ňom je očividné, že učiteľstvo je preňho viac než len práca.

Príbeh:

Slovo svetový má ako množstvo iných slov v našom jazyku viacero významov. Je však (takmer) nemožné ho počas výkladu na hodine geografie o svetovom oceáne alebo pri kúpe toho jedného svetového koláča v miestnej cukrárni použiť s toľkou správnosťou, presnosťou, no predovšetkým istotou, ako pri opisovaní pána profesora Pipíšku — toho najsvetovejšieho pána profesora, ktorého sme mali v priebehu šiestich rokov na našej škole česť spoznať.
Niektorým sa slovné spojenie svetový pán profesor môže zdať trápne či detinské, alebo dokonca otrepané, ale v prípade pána profesora Pipíšku je viac než opodstatnené. Ako náš učiteľ geografie nám pravidelne predáva vedomosti o celom svete. Priznávame, že predstava nudných hodín strávených drilovaním nezáživných faktov a poučiek však neznie až tak veľmi svetovo. Pán profesor Pipíška ich práve preto ako oddaný futbalista učí trochu inou formou než väčšina učiteľov. V každej jeho prezentácii sa nájde minimálne jedna zmienka o nejakom svetovom futbalistovi či futbalovom tíme, alebo hocijakom inom športovcovi či športe. Napríklad — vedeli ste, že národné futbalové reprezentácie majú vo vysoko položenej Bolívii častokrát problémy s dýchaním kvôli riedkemu vzduchu?
Ak sa mu táto metóda výučby zdá málo efektívna, alebo málo svetová, tak nás ako vášnivý objaviteľ do toho sveta rovno zoberie — aby sme to, o čom nám hovorí, videli na vlastné oči. Počas všetkých našich spoločných exkurzií a výletov sme z autobusu videli snáď všetky továrne a závody na Slovensku od Slovnaftu až po košické železiarne (minimálne dvakrát!) a keď sme z autobusu vystúpili, tak rovno aj rôzne hrady, zrúcaniny, vodné diela, jaskyne, pohoria a mnoho iného.
Najväčším strašiakom väčšiny z nás však aj tak vždy boli a budú jeho túry a účelové cvičenia. Keď pán profesor, skúsený učiteľ telesnej výchovy, nasadí svoje (podľa jeho slov) "pomalé" tempo, aj najväčší športovci v triede majú problém držať s ním krok. Ak by ste, náhodou, vykazovali príznaky únavy, pripravte sa na to, že vás pravdepodobne povzbudí slovami: "no tak, nebuď lekvár!" Ani by ste neverili, koľko motivácie dokáže dodať taká jednoduchá myšlienka nejednému študentovi vyčerpanému prírodou.
Aj keď pán profesor Pipíška vyučuje predmet, ktorého cieľom je odovzdávať poznatky z celého sveta, tak ako náš bývalý triedny učiteľ nám veľmi trpezlivo a láskyplne ukázal to, že za dobrou náladou, radou, úsmevom, povzbudením a empatiou a ľudským prístupom netreba chodiť ďaleko — stačí zaklopať na dvere kabinetu telesnej výchovy a športu. To, čo niektorí hľadajú ďaleko za hranicami svojich domovov, vidíme my každý jeden deň v ňom z našich školských lavíc. A to je presne to, čo ho robí takým svetovým!