Miriam Olšová
Charakteristika:
Miriam Olšová je dáma s blond vlasmi a večným úsmevom na tvári. Je nezameniteľná, lebo vždy nosí na hlave slnečné okuliare. Je ju vidno už ráno o siedmej a domov zvyčajne odchádza okolo štvrtej-piatej. Pre viac informácií viď príbeh.
Príbeh:
NAŠA MILÁ PANI OLŠOVÁ
Podľa posledného sčítania obyvateľstva pracuje na Slovensku presne 89 138 pani učiteliek a pánov učiteľov. Celé dni neúnavne pracujú snažiac sa dostať vedomosti do našich hláv a vychovať z nás vzorných, mladých ľudí. Táto práca je mimoriadne vyčerpávajúca, a tak každému z nich patrí naša hlboká poklona. Len na našej Tomášičke ich je 46, ktorí dennodenne vzdelávajú vyše šesťsto žiakov. Medzi nimi figuruje jedna, ktorá svojej práci na našej škole zasvätila vyše tridsať rokov života; volá sa Miriam Olšová. Za päť rokov, čo študujeme na Tomášičke sme mali až šiestich učiteľov biológie kvôli všelijakým absenciám, chorobám a iným nemilým problémom. Pani Olšovú sme dostali až teraz, v kvinte, avšak do prvého kontaktu s ňou sme prišli už na konci prímy. Naša stará učiteľka ochorela a pani Olšová nám suplovala mesiac a pol, ktorý ostával do konca školského roka. Naše spomienky na to obdobie sú veľmi kusé a mnoho vecí nám vypadlo z hlavy, no stále si pamätáme na to, ako nás, malých prímanov, učila o liste a kvete a ako kreslila na tabuľu ich stavbu a prierez. Roky plynuli a stávalo sa, že sme mali hodinu v učebni, kde ona práve končila. Na tabuli bola ako zvyčajne detailná kresba niečoho a ona stále sedela za katedrou a rozprávala sa s odchádzajúcimi žiakmi a potom s nami, keď sme sa jej spýtali, čo je na tabuli alebo aký model má na stole. A vždy nám s úsmevom na tvári ochotne na všetko odpovedala. Vlastne jej úsmev je jedna z prvých vecí, čo si na nej človek všimne. Či už pri skúšaní, pri preberaní novej látky, pri zapisovaní chýbajúcich alebo len tak na chodbe; je to jedna z vecí, ktoré sú na pani Olšovej nemenné a stále. Na konci dňa sme sa aj my usmievali, keď sme ju dostali. Nebudeme sa rozpisovať o tom, ako nás učí, ako je nám ochotná zopakovať tému a o iných veciach, lebo to sú podľa nás vlastnosti, ktorými musí disponovať každý, kto sa rozhodne učiť mladých ľudí. Atmosféra na hodinách pani Olšovej je relatívne pohodová. Ona je síce prísna, ale spravodlivá. Keď sa bavíme, tak hneď povie: ,,Nechcel by nám to niekto zopakovať pred tabuľou?" a hneď je kľud. Vedie Rovesnícky program na našej škole, ktorý má zabrániť vzniku šikany, čiže vie ako s nami komunikovať; už len za toto by si zaslúžila obdiv všetkých žiakov. Spolužiaci, ktorí sedia priamo pred katedoru sa s ňou rozprávajú a smejú, keď zapisuje chýbania alebo čaká, kým zvyšní dokecajú. Čo na nej veľmi oceňujeme, je to, že je s nami schopná zdieľať svoje strasti; že vie sa spoločne vieme posťažovať na únavu v piatok cez šiestu hodinu, že sa rozpráva s nami o jej screentime a iných veciach. Pani Olšová je mimoriadne aktívna, čo sa ochrane zdravia týka na Tomášičke týka; stojí v čele prevencie pitia alkoholu, fajčenia a užívanie drog, a to tak aktívne, až máme pocit, že do toho vkladá polovicu svojej energie, pričom tá druhá ide do jej výkladov a kresieb na tabuľu. Učiteľ by mal byť otvorený a pravidelne komunikovať so svojimi žiakmi, aby sa v škole nikto necítil ako vo väzení, kde sa jeden musí učiť a druhý učiť a podľa nás spĺňa pani Olšová všetky z týchto podmienok.
