Lenka Čederlová

Charakteristika:

Pani učiteľka Čederlová je učiteľkou uz nejaký ten čas. Učí slovenčinu a dejepis. Vyniká svojím pochopením jej zverencov. Každý si na prvýpohlad hneď všimne jej láskavý úsmev a chápavý výraz. Vždy vedela dejepis prepájať na súčasné spoločenské dianie. Nie len preto, aby to deti lepšie pochopili, ale aj preto, aby si uvedomili aké dôležité je hľadať súvislosti v minulosti a aplikovať ich v súčasnosti.

Príbeh:

Pani profesorka Čederlová, naša najobľúbenejšia slovenčinárka, nás učí už štyri roky. Napriek jej nižšiemu vzrastu ju nemožno prehliadnuť vďaka jej blonďavým vlasom, ktoré jej siahajú po lopatky a okuliare, ktoré niekedy slúžia aj ako čelenka, jej dokážu zarámovať a zvýrazniť jej modré oči. Jej elegantný štýl obliekania vo vás síce môže vzbudiť rešpekt, no v skutočnosti je veľmi láskavá, chápavá a príjemná. Zaslúži si veľký obdiv za jej trpezlivosť a ochotu nám vysvetliť učivo aj viackrát. Hovorí sa, že slovenčina je ťažký jazyk plný pravidiel a výnimiek. Keď však do triedy vstúpi naša pani profesorka, gramatika prestáva byť strašiakom a mení sa na príbeh. Učí nás, že bodka nie je len koniec vety, ale priestor na nadýchnutie a že každé slovo, ktoré vypustíme z úst, má svoju váhu. Nie je to len naša slovenčinárka – je to niekto, kto nás učí rozumieť nielen textom v učebnici, ale aj jeden druhému. Sme celkom bystrá trieda, avšak dokážeme byť aj veľmi hluční, preto sa na nás učitelia často hnevajú. Profesorka Čederlová má však svätú trpezlivosť a tento dar veru všetci nemajú. Jarné prázdniny sa skončili a už bol čas sa vrátiť do školy. Hneď ako som vošla do triedy sa ma kamarát spýtal, či tu mám pracovný list z dejepisu. Povedala som mu, že ho tu mám, len nie je celý hotový. Pozrel sa na mňa so znepokojeným pohľadom a povedal: "Vieš, že to bude známkovať. Naposledy povedala, že túto tému nás po prázdninách bude skúšať a máme ju už poriadne ovládať." "Do kelu, to nemyslíš vážne!" zhíkla som, jeho zvraštené obočie ma ešte viac znervózňovalo. Hneď som bežala za kamarátkou a spýtala sa jej, či ten pracovný list má vyriešený. Ona len pokrútila hlavou. Rozmýšľala som, čo ďalej. Sadla som si na svoje miesto a hneď v momente zazvonilo na hodinu. Pani profesorka Čederlová vkročila do učebne s veľkým úsmevom a s radosťou nás pozdravila. Myslím si, že bola celkom rada, že nás vidí. Jej elegantné šedé sako a vyrovnané vlasy pôsobia profesionálne, ale ak by ste sa pozreli bližšie, uvidíte tam malú rebelujúcu vlnku, ktorá sa nenápadne objaví presne tak ako chvíle na hodinách, kde svoju vážnosť odloží a ukáže svoj zmysel pre humor. Hodina slovenčiny bola taká dobrá, že som úplne zabudla na ten nešťastný list z dejepisu. Profesorka totiž zase vytasila svoje hry ako rozhodovačku a hádanie prísloviek. Keď zazvonilo na prestávku a pani profesorka odišla, vtedy sa začal poriadny rozruch. Aj keď mal byť dejepis až tretia hodina, nikomu to nedalo pokoj. Spolužiaci skúšali vyhľadať správne odpovede s umelou inteligenciou, ale dokonca nám ani tá nepomohla. Bezradne som sa pozerala na ten pracovný list zatiaľ čo sa moje spolužiačky hádali, ktorá z nich má správnu odpoveď na otázku číslo šesť. Opäť zazvonilo na hodinu, no v triede bol taký hluk, že nikto ani nezaregistroval ten uvrešťaný zvonček. Keď profesorka Čederlová vošla do triedy, nebola nahnevaná, skôr prekvapená. Postupne sme sa utíšili. "Čo sa to tu deje?" opýtala sa. Na chvíľu som si myslela, že sa nahnevá, ale ju len zaujímalo, prečo tak stresujeme. Vysvetlili sme jej teda tú krízu s pracovným listom. Ona sa iba pousmiala a začala nám vysvetľovať, že dejepis nie je o bifľovaní sa faktov z papiera, ale o chápaní súvislostí. Videla našu beznádej, a tak namiesto toho, aby nás nechala trápiť sa s nevyplnenými úlohami, otvorila tému úplne inak. Pár vetami prepojila historické udalosti s príbehmi, o ktorých sme čítali na slovenčine, čím nám ukázala jej lásku k histórii a dejepisu. Zrazu tie prázdne kolónky v pracovnom liste začali dávať zmysel. Ten obávaný dejepis, z ktorého sme mali o hodinu všetko vedieť, sa vďaka jej pokoju premenil na logickú skladačku. Profesorka Čederlová opäť potvrdila, že jej dar nespočíva len v gramatike, ale v schopnosti upokojiť rozbúrenú hladinu našej triedy práve vtedy, keď sme to najviac potrebovali. Strach z päťky sa rozplynul a nahradila ho zvedavosť – a presne to je tá mágia, ktorú nás učí každý deň.