Jozef Rigo

Charakteristika:

Jožko je super native speaker, ktorý hovorí výborne aj slovensky (má mamu Slovenku) ale hlavne hpvprí "našou" rečou- proste nám rozumie, vie nás naozaj počúvať a vždy všetko rieši, lebo mu záleží aby sa nám spolu dobre žilo. Je náš učiteľ, aj herec (keď hovorí nové slovíčko, rozumieme mu aj keď slovíčko nepoznáme, lebo sa tak tvári a hrá, že mu rozumieť aj bez slov aj v cudzom jazyku), keď chceme, tak nám to aj zaspieva(je skvelý spevák) alebo zatancuje (aj tanečník a často spolu tancujeme a hráme sa všeličo, aj beháme na angličtine ). Keď si myslíme, že niečo nedokážeme, je náš povzbudzovač a čudujeme sa, čo sme dokázali. Je aj režisér a kameraman, už sme aj videá natočili a učili sa tak a čudovali sa, keď sme videli, čo dokážeme. Včera nás dokonca dostal na naozajstné javisko v divadle a všetko to aj osvetľoval a ozvučoval, a tak sa cítime aj v triede, ako by nás ozvučoval a "dával nám hlas", aby aj iný počuli, čo potrebujeme aby sme sa mohli učiť. Vie byť aj mama (aj nás učesať na fotenie keď treba) aj prísny aj sa dohodnúť a všetky dohody dodržať. Aj vie byť smiešny, ale tak naozaj. Aj s nami hrá hry, športy aj karty aj nám rozpráva príbehy zo života a aj nás berie učiť sa von. JOžko má takú superschopnosť, že vie byť všade a vždy keď treba tak je tam, kde ho potrebujeme. Nevie všetko a nemá odpovede na všetko, ale to prizná a hľadáme aj spolu. Vždy hovorí- komunikuj, povedz, čo cítiš, čo pre teba môžem urobiť, poď, nejako to vymyslíme, skúsime to zvládnuť, poď, pomôžem ti alebo poď mi pomôcť (aj si nechá od nás pomôcť) a má pre nás čas aj keď je hodina aj keď nie je hodina aj vonku aj všade a vždy. Jožko s nami často ostáva a robí všeličo, čo je viac než len vyučovanie na hodoine- spievame spolu karaoke, chodíme von, do lesa, do divadla, boli sme tu aj potme a vlastne Jožko je ochotný pre každé dobdodružstvo. A Raz za týždeň má v každej triede ranný kruh, kde robíme veľa vecí, ktoré nám pomáhajú. Keď sme chceli vedieť viac, doniesol aj kamarátov s kamerou a mohli sme si vyskúšať povolanie kameramana(zapísala na prosbu prvákov, čo nevedia ešte dobre písať tr učiteľka Ľubka, ako ho oni opisujú) - odfotiť sa deti nechceli, lebo by prezradili, že ho dávajú do súťaže a chceli ho prekvapiť, že je to tajné, tak sme našli v školskom newsletteri fotku ako česal Dianku pred fotením , no vieme sa aj odfotiť, keď to bude treba a už to nebude tajné,my sa radi fotíme aj natáčame s Jožkom. Prváci oslovili všetky deti v škole, či sa rpidajú k ich "prihláseniu Jožka do súťaže" a všetci cheli, okrem jedného štvrtáka, jedného piataka a jedného druháka . Potom ešte jeden žiak chýbal, takže za prihlásenie, že Jožko je super učiteľ, je 24 žiakov z 28 zo školy a všetci škôlkari, ktorých učí tiež. Dianka nakreslila aj obrázok Jožko superhrdina a všetci podpísali, že chcú aby vyhral, ale nemáme to kam odfotiť a pripnúť. (zapísala Ľuba Noščáková, prvácka učiteľka)

Naše príbehy:
1.Tvorili sme srdiečka do obálky pre ženy, ktoré sú pre nás dôležité, k MDŽ. Väčšina ich urobila viacero- jedno pre maminku, pre babičky, tety a zrazu Simonka vraví, že si prosí ešte jedno pre Jožka. "Simi, ale Jožko nie je žena..." "Ale stará sa o nás ako naša maminka!Tak mu urobím aj tak. " povedala a srdiečko mu vyrobila. Ostatní čakali a keď mu ho Simonka podávala, sústredene pozerali, čo na to Jožko povie, a či ho prijme, keď nie je žena, či ho prijme. Jožko vzal srdiečko, vypočul si "želanie" s poďakovaním a srdečne poďakoval a povedal, že to je krásne a že veľmi ďakuje. A bolo.
2. U nás v triede je občas niekto aj smutný. Raz jedna naša prváčka bola unavená a nahnevaná a vliezla pod stôl. Jožko jej doprial kľud, keď potrebovala, ale potom, keď už ostatní robili iné veci po svojom a ona ešte vždy potrebovala podporu, vliezol Jožko pod stôl ku nej a tam sa dokázali porozprávať a aj rozosmiať. Odvtedy aj stavajú občas bunkre a učia sa aj pod lavicou, napríklad o domčeku troch prasiatok alebo v šírom poli zámoček.
3. Keď sme sa učili o svojej rodine, Jožko nám urobil verniisáž. Hovorili sme anglicky, privítali aj rodičov a Jožko urobil všetkým anglický čaj a pil ho s nami ako s dospelými. On s nami robí také veci ako s dospelými a my sa tak potom aj vieme cítiť aj správať.Keď sme mu povedali, že nám jeho čaj chutil aj ovocie, ktoré nám krájal, začal s nami robiť kuchársky krúžok a varí s nami raz za každý týždeň. Dokonca na hodine vyhadzoval do vzduchu palacinky a vždy ich chytil nazad na panvicu aj keď se ich chceli chytiť na naše taniere, tam pristáli až keď sme ich zdobili a servírovali a jedli. DSmiali sme sa a on sa vie smiať rovnako slovensky ako anglicky, stále je to rovnako veselé také, že rozosmeje všetkých.
4. Keď bol HAloween, Jožko sa prezliekol a ukázal nám aký to je svitaok u ich. Mal kostým, hral s nami strašidelné hry, čo sme chceli, a aj pre tých, čo nechceli mal iné tiež. To je super, že má vždy pre každého niečo ale veľa sa učíme, nenechá nás sa vzdať a nerobiť, ale aj nás počuje, keď nám niečo robí zle a pomáha nám..

Keď sme sa dozvedeli od kamarátov, že nášho učiteľa Jožka nominovali prváci zo školy, kde teraz učí na ocenenie najobľúbenejší učiteľ, chceli sme sa pridať. Dozvedeli sme sa to neskoro, a nie sme tento rok jeho žiaci, ale boli sme, Sme z CZŠ Narnia, no niektorí z nás sú už na stredných školách . A teda tá charakteristika. Keď bol Jožko v Narnii, učil len niektorých z nás. Nos tretávali sme ho, lebo vždy organizoval niečo zaujímavé aj mimo vyučovania, robil rôzne skvelé veci, do ktorých sme sa zapájali. No a keď prišla informácia, že bude v lete súčasťou teamu, ktorý robí letný Edukemp, hneď sme sa prihlásili a bolo obsadené, aj keď to bolo leto- chápete- taký on je učiteľ, že sa s ním chcete učiť aj cez prázdniny. Je to aj preto, že Jožko nie je len učiteľ, je to človek, ktorý dokáže premeniť lúku , les alebo aj rozpadávajúcu sa chatu na filmový ateliér a obyčajný deň na najlepší čas nášho života. Ak by ste hľadali definíciu inšpiratívneho pedagóga,pozrite naňho– vždy pripraveného urobiť čokoľvek, aby nás vtiahol do deja a ukázal nám, že učenie nemá hranice a že je objavné, vzájomné a založené na schopnosti vynakladať úsilie, ktoré ale stojí za to. Niektorí z nás dokonca prosili, aby mohli na Edukemp pre žiakov základnej školy, aj keď už sú na strednej, lebo cítili nespravodlivosť, byť vylúčení z Edukempu len zato, že "vyrástli". A on tvoril program na mieru a to sme boli od 7 ročných až po 16. Bez ohľadu na vek nás učil ľudskosti (kemp sa volal 7 tvárí ľudskosti) a aj umeniu všetkých spolu a tak, že nás to spolu bavilo.
Pre nás bol Jožko motorom toho, čo sme dokázali. Jeho prístup k nám nebol o poučovaní, ale o spoločnom tvorení. Pod jeho vedením sme sa stali autormi scenárov a hrdinami vlastných príbehov. Nebolo to len o točení filmu a hľadaní tvárí ľudsosti a seba ; Jožko nás učil, ako pracovať v tíme, ako formulovať myšlienky a ako sa nebáť prevziať zodpovednosť za výsledok.
To, čo na ňom najviac oceňujeme, je schopnosť motivovať nás k prekonávaniu vlastných hraníc a komfortnej zóny. Vďaka nemu sme zistili, že dokážeme viac, než sme si mysleli. Aj keď sme pracovali tvrdo, nikdy nechýbal smiech a radosť z objavovania. Jožko nám ukázal, že škola(aj tá naša s triedami, aj letná) a vzdelávanie môžu byť dobrodružstvom, na ktoré sa nezabúda a dokonca že rodičia sú tiež súčasťou nášho učenia sa.
Nominujeme ho preto, lebo je to učiteľ, ktorý nás naozaj vidí, vníma, a vie,alebo hľadá, čo treba, aby sme sa aj my vedeli vidieť ako "niekto". Svojou autentickosťou, energiou a ochotou hoci sa aj "namaľovať sa na zeleno" či navliecť do kostýmu pre zážtkovosť učenia a sprevádzať nás aj tam, kde by možno mal aj sám obavy (zažili sme ho báť sa v nočnej hre a komu nikovať o tom) nám otvoril dvere k sebavedomiu a vedomostiam, ktoré si ponesieme po celý život.Plagáty, čo sme spolu vyrobili v Edukempe ako svoje, mám doteraz v izbe a pripomínaj mi, čo dokážem a robia lepší deň, keď mám ťažší. Zážitok, že niečo dokážeme- to je charakteristika toho, čo nám Jožko dal a prečo sa radi učíme aj v lete aj cez prázdniny.

Učiteľ, ktorý z nás urobil hrdinov
Väčšina učiteľov prichádza do triedy s cieľom utíšiť žiakov a vyžiadať si pozornosť. Keď vošiel náš Jožko, stíchli sme sami od seba. Nebolo to strachom, ale zvedavosťou. Vedel totiž do dverí vojsť aj päťkrát po sebe a zakaždým inak. No hlavne – spýtal sa nás otázku, ktorú sme predtým nepočuli: "Čo by ste sa potrebovali naučiť?"
Naša odpoveď ho možno prekvapila, ale on ju prijal ako výzvu. Povedali sme mu: "Všetci nám vravia, aby sme boli sami sebou, ale nikto nás neučí, ako sa to robí." Mysleli sme si, že toto sa v škole učiť nedá. Jožko nám dokázal opak. S tímom ďalších učiteľov vytvoril pre nás letnú školu presne na túto tému.
Odvaha byť iný (aj nazeleno) – to je Jožko!Keď v jeden letný deň vošiel s tvárou namaľovanou nazeleno, ešte sme nevedeli sme, že nás čaká "najlepší čas nášho života", ale niečo sme už tušili... Jožko okamžite zbúral všetky bariéry. Nebál sa urobiť si zo seba srandu a premeniť sa na "zelenáča", blázna či mudrca – podľa toho, čo príbeh práve potreboval.
Vrcholom jeho dôvery bolo, keď nám dovolil vytvoriť mu na tvári sadrovú masku bez výrazu. Sedel vonku pred budovou uprostred lesíka, nič nevidel, kým sadra tvrdla, a bol úplne v našich rukách. Tým nám dal tú najdôležitejšiu lekciu: odvahu skúšať, kto sme, hľadať sa a nebáť sa zraniteľnosti. Ukázal nám, že učiteľ nie je len autorita za katedrou, ale parťák, umelec a sprievodca dobrodružstvom.
Pod jeho vedením sme prestali byť "len deťmi". Stali sme sa štábom tvorcov vlastných životov. Jožko nás hodil do hlbokej vody: a učili sme sa - Hľadaniu správnych slov: Písali sme scenáre a vytvárali svety, ktoré dovtedy existovali len v našich hlavách. Prekonávaniu hraníc: Mnohí z nás sa hanbili prehovoriť pred kamerou. On nás však učil trpezlivo a s humorom, až kým sme nevedeli prestať a bavilo nás to! Poznať Hodnotu úsilia: Zistili sme, že naše nápady majú cenu. Keď sme prekonali únavu pri nočnom natáčaní a trému pri prvej klapke, nerástol len náš film, ale hlavne naše sebavedomie.
Na záver sme do nášho sveta vtiahli aj rodičov. Jožko ich zapojil tak, že si sami vyskúšali kus cesty, ktorou sme prešli my. Keď sme im premietali naše filmy, videli sme v ich očiach obdiv. Tlieskali nám nie preto, že sme ich deti, ale preto, čo sme dokázali vytvoriť.
Pre svet je Jožko možno "len" pedagóg na súkromnej škole. Pre nás je to človek, ktorý nám ukázal, že aj my môžeme byť hrdinami svojich vlastných životných príbehov. Naučil nás, ako na to, a ten pocit, že "niečo dokážeme", si ponesieme navždy.
Preto pre nás patrí práve on k najobľúbenejším učiteľom aj keď už nie na našich školách, je stále našim učiteľom a pridávame sa k prváčikom a ostatným deťom, čo ho nominovali.