1. Katarína Baluchová

Pekná blondínka v pekných šatách, jemné ružové líčka, okuliare a široký podmanivý úsmev. Vtedy sme ani len netušili, aké šťastie sa na nás v tom úsmeve usmialo. Nepostrašilo nás ani to, keď nám povedala, že učí matematiku. Pre mnohých z nás sa vtedy matematika stala obľúbeným predmetom. Nie preto, že by sme vedeli, koľko je päť na druhú , ale pre pani učiteľkin cit pre vysvetľovanie a jej nadšenie z toho čo učí. A dnes, ak keď sme už deviataci, je to stále rovnaké, lebo aj ona je stále rovnaká – milá, usmievavá, mamičkovská, akčná, milujúca kvety, ochotná stále vypočuť a pochopiť, poradiť a rázne nás usmerniť. Upokojuje nás, keď sa nám nedarí, stresuje aj za nás a spolu s nami a tým, že je aj veriaca, vieme, že sa za nás aj často modlí, čo nám dodáva duchovnú silu a istotu v našich životoch. Vynakladá veľa úsilia na tvorbu príjemného a pozitívneho prostredia v našej triede a tak z nás vytvára skvelý kolektív.

Ako sme sa ocitli pred kamerou....

Keď sme ako malí piataci - plní strachu i očakávaní - stáli v prvý deň školského roka na školskom dvore, s napätím sme očakávali, ktorá pani učiteľka bude tá naša. Keď pani riaditeľka prečítala: 5.A – triedna učiteľka Katarína Baluchová, a my sme ju prvýkrát uvideli, verili sme, že bude dobre. Pekná blondínka v pekných šatách, jemné ružové líčka, okuliare a široký podmanivý úsmev. Vtedy sme ani len netušili, aké šťastie sa na nás v tom úsmeve usmialo. Nepostrašilo nás ani to, keď nám povedala, že učí matematiku. Pre mnohých z nás sa vtedy matematika stala obľúbeným predmetom. Nie preto, že by sme vedeli, koľko je 5 na druhú , ale pre pani učiteľkin cit pre vysvetľovanie a jej nadšenie z toho čo učí. A dnes, ak keď sme už deviataci, je to stále rovnaké, lebo aj ona je stále rovnaká – milá, usmievavá, mamičkovská, akčná, milujúca kvety, ochotná stále vypočuť a pochopiť, poradiť a rázne nás usmerniť. Upokojuje nás, keď sa nám nedarí, stresuje aj za nás a spolu s nami a tým, že je aj veriaca, vieme, že sa za nás aj často modlí, čo nám dodáva duchovnú silu a istotu v našich životoch. Vynakladá veľa úsilia na tvorbu príjemného a pozitívneho prostredia v našej triede a tak z nás vytvára skvelý kolektív.

Keď sme boli ešte piataci, navrhla nám, zmerať si sily s inou školou v súťaži-Daj si čas. My sme samozrejme súhlasili a tešili sa na výlet do Bratislavy. Pani učiteľka vyplnila a poslala prihlášku. Onedlho nám prišla s radosťou oznámiť, že sme boli vybraní práve my. Všetci sme od radosti podskočili a nemohli sa dočkať výletu a toho, že sa uvidíme na televíznych obrazovkách. Niektorí spolužiaci síce už v Bratislave boli, ale nikto z nás ešte nebol pred televíznou kamerou. Od začiatku nás pani učiteľka motivovala aj tým, že peniaze, ktoré vyhráme v súťaži, použijeme na školský výlet.

Bol tu deň nášho výletu. Začalo to všetko odchodom skoro ráno. Nastúpili sme do bieleho autobusu a vyrazili na dlhú cestu cez celé Slovensko. Zo začiatku sme sa všetci len tak mlčky pozerali z okna, keďže sme boli ešte ospalí. S pribúdajúcimi hodinami nás slnečné lúče prebrali a začali sa nám postupne rozväzovať jazýčky. O chvíľu sme si už veselo spievali a nálada bola stále lepšia a cesta ubiehala rýchlejšie. Po takmer 5 hodinách sme boli v cieli-pred budovou RTVS, kde nás už čakali moderátori súťaže. Dostali sme krátky čas na prípravu a súťaž sa začala. Bolo to od prvej chvíle veľmi napínavé, raz vyhrávala naša ZŠ z východného Slovenska, inokedy náš súper-ZŠ zo západného Slovenska. Nestrácali sme však nádej a bojovali sme až do víťazného konca. Po vyhlásení výsledkov sme sa od radosti rozbehli zo štúdia a objali našu pani učiteľku. Zo súťaže sme si odniesli 200eur.

V Bratislave sme sa zdržali ešte niekoľko hodín, navštívili sme Bratislavský hrad, prešli sme sa po Barokovej záhrade a našou poslednou zastávkou bol pamätník Slavín.

Bol to len jeden z výletov a zážitkov, ktoré sme s našou triednou pani učiteľkou zažili. Užili sme si s ňou výlet vlakom do Košíc, do Botanickej záhrady. To bolo miesto, ktoré je stvorené priamo pre ňu, keďže miluje kvety. O tom svedčí aj naša trieda, ktorú nazývame ,,Katkine kvetinárstvo". Aby sme sa trochu rozhýbali od neustáleho sedenia za knihami, vytiahla nás aj na cyklotúru do neďalekej obce. Na posilnenie sme si zobrali špekáčiky a spravili si prestávku v oddychovom centre. Máme ju veľmi radi, je pre nás výnimočná tým, že nás vie naučiť nielen matematiku, ale aj to, ako spolu vychádzať a užívať si chvíle so spolužiakmi.

Prezradíme vám ešte, že výhru zo súťaže sme si odložili na ďalší nezabudnuteľný výlet. Najbližšie plánujeme výlet do Prahy za novými zážitkami, ale to vám porozprávame nabudúce.