Barbora Nádler

Charakteristika:

Pani profesorka Nádler je učiteľkou nemeckého jazyka na našej škole už dlhé roky. Nemčina sa stala prirodzenou súčasťou jej života a presne to sa snaží preniesť aj na jej žiakov, či už keď ich pozdraví na chodbe namiesto "dobrý deň" - "hallo" alebo keď im na začiatku hodiny pustí nemecké televízne noviny. Snaží sa, aby sa žiaci cítili v cuzdom jazyku ako doma, čím zmierňuje náročnosť jej predmetu.

Príbeh:

Ešte neprebudenú atmosféru pondelkového rána, keď sa zvyčajne medzi žiakmi preberajú témy ako "Čo ste robili cez víkend?" alebo "Máš dnes ťažký deň?", naruší dobre známy zvuk. Zo školského rozhlasu sa ozvú tóny piesne ohlasujúce, že do začiatku prvej vyučovacej hodiny ostáva päť minút.
Ten, komu sa vyučovanie začína s pani p. Nádler sa však s časom nezahráva. "Radšej už poďme do triedy," oznámi mi kamarátka hoci nám ostávajú ešte takmer štyri minúty a na presun potrebujeme sotva jednu. Tolerancia neskorých príchodov je na hodinách nemčiny nulová, preto sa pomaly poberieme. V triede pretrváva ranný rozruch – všetci si majú po víkende veľa povedať. Šušťanie zanikne, keď sa za vyučujúcou zatvoria dvere. Pani p. Nádler nás privíta pozdravom a usadením. Neistotu študentov nahromadenú v miestnosti rozptýli jej vrúcny úsmev. "Wie war das víkend?" spýta sa zapisujúc chýbajúcich. Na jej otázku ani nestihneme reagovať. Naša pozornosť sa presunie na dvere, ktoré sa priam rozleteli ako vstúpil udýchaný spolužiak.
Spomínam si na minuloročný školský výlet na Kuchajdu. Napriek tomu, že sa konal v polovici júna to bolo len prvýkrát, čo sme sa takejto akcie zúčastnili s našou súčasnou triednou učiteľkou – a zároveň nemčinárkou. Vtedy sme boli jej čerstvo nová trieda, pôvodne sme totiž patrili pod inú profesorku. Napriek tomu sa Dávid nezdržal svojej nedochvíľnosti a pri prvom stretnutí s pani p. Nádler meškal. Zatiaľ čo ostatní sme do neznámych vôd vstupovali opatrne, on skočil šípku.
"Prepáčte, že meškám," ospravedlňuje sa Dávid, ktorý si hľadá miesto na sedenie. Priamemu očnému kontaktu sa chce vyhnúť. No pani profesorka ho už dobre pozná a vie, že do školy dlho cestuje, preto sa nad ním zľutuje. Pokojným no veselým pohľadom ho povzbudí. "Wie war das víkend, Dávid?"
"Wie war das víkend?", "Es ist nur freiwilig.", "Will noch jemand lesen?"... Podobným výrazom sa v prítomnosti nemčinárky, ktorá svoju prácu robí vďačne, nikto nevyhne. "Bitte, Stuhle nach oben.", "Bitte, die Tur." Po nemecky sa naučí aj ten, kto o jazyk nepreukáže nijaký záujem. Učíme sa nové slovíčka a čomu nerozumieme, to nám rada preloží. Pri každej príležitosti nám nenápadne podstrkuje konverzáciu, vďaka čomu nás pripravuje na rôznorodé nemecké témy.
Po úvodnom rozhovore – samozrejme po nemecky - nasleduje čas, vyhradený pre projekty. Každý polrok dostaneme originálnu tému, ktorú spracujeme do jednoduchého projektu a pred triedou ho odprezentujeme. Dnes sa "obetovala" moja kamarátka Naty a už už stojí pred tabuľou s hrdo vztýčenou hlavou a odrecitováva svoje vety. Namiesto uspávajúceho počúvania majú ostatní žiaci inú úlohu. Keďže sme práve začali preberať minulý čas, počúvajúc kamarátkin text zbierame slovesá, ktoré časujem čo najrýchlejšie. V hre je predsa malá jednotka. Nové slovíčka a gramatiky sa získavajú samy. V hravom duchu prechádza aj zvyšok hodiny, ktorá vôbec nie je taká desivá. Na koniec si zahráme našu už tradičnú reťaz – " die Kette", ktorá je záverom pri každom výlete a každej akcii. Dnešná téma je pomaly ale isto sa blížiaca Veľká Noc.
"Ostern," rozbehne hru pani p. Nádler. "Nachbar," naviaže kamarátka prvý článok reťaze. "Rechts," pridá sa Tadeáš. Rechts? Akože vpravo? Ešteže už predmet končí a zvonenie nám oznámi začiatok prestávky.