Jozef Matejoivič
nominácia Zlatý Amos 2019

Báseň:

Víno s jedlom sa snúbi, pán Matejovič sa s Biológiou ľúbi.
Biológia bola sem tam pre nás veda, mysleli sme si, že sa pochopiť nedá.
Ľudové piesne spievajú o víne, radosti a láske, nám sa vynárajú spomienky o múdrosti a kráse.
Kráse vína tej nás učil, spievať o ňom nás niekedy nútil.
Kríženie má veľmi rád, ale spievanie ľudoviek ešte viac.
Dirigovať to mu ide, druhým otcom nám i napriek tomu navždy bude.
Na Tokaji sa víno lialo i pár vtipov sa porozprávalo. Vtipy tie ho bavili, no najmä keď sa týkali genetiky.
Ročník vína 1949 bol významný, pre žiakov " vinárky" v inom zmysle zaujímavý.
Víno je nápoj ušľachtilý, ktorý sa nemení podľa jeho slov ,ako v jeho obľúbenej piesni už pár rokov.
Vínečko bíle, vínečko růdé sú piesňou nesmrteľnou, jeho repertoári asi najobľúbenejšou.
Len to najlepšie nám vždy prial, dobrých ľudí z nás vždy si želal mať.
Skúsenosť je učiteľom všetkých vecí, podľa jeho dlhoročných skúseností slivovica vždy lieči.
Keď sme už boli konečne dospelí, tak sme si s ním aj pripili. Na stužkovej sme mu spievali, tento krát sme ho pri speve my dirigovali. Na poďakovanie sme samozrejme nezabúdali.
Bol pre nás vzorom, triednym učiteľom, otcom no najmä kamarátom.
Na školské časy s ním budeme vždy v dobrom spomínať, s radosťou v očiach ďakovať.
Boli sme preňho zlá banda, aj tak ochrannými krídlami nad nami neustále mával.
Náš triedny robí všetko na sto percent, byť jeho žiakom si vyžaduje mať úctu a rešpekt.
Pokiaľ sa mu niečo nepáči, úprimne to vyjadrí. Učil nás odvahe, úprimnosti a dobrej povahe.
Futbal je Jozefova pasia, jeho slová boli : " Veď aj zúčastniť sa je výhra! "
Lepšieho triedneho sme si priať nemohli, aj napriek tomu ako často sme ho hnevali. Vieme, že to mal s nami ťažké, no žiadna výzva sa neberie s tým, že to človek bude mať ľahké.
Ďakujeme za štyri roky života s Vami, touto básňou na Vás spomínať nás baví.
Všetko najlepšie Vám vinšujeme a dúfame, že ako sommelieri spolu ešte veľa vína zdegustujeme.

Príbeh:

Pán profesor Jozef Matejovič z "Modranskej Vinárky" - láskavý a múdry človek.
Pán Mgr. Jozef Matejovič je súčasťou Strednej odbornej školy vinársko-ovocinárskej v Modre neuveriteľných 40 rokov. Kto ho pozná, bude prekvapený, že tento vitálny vzácny človek v roku 2019 oslávi svoje 70. narodeniny. Ak možno človeka prirovnať k dobrému vínu, v tomto prípade je prirovnanie na mieste. Pán Matejovič zreje ako to najlepšie víno, stretnúť ho ako človeka i učiteľa prináša jeho kolegom i študentom úžitok i pôžitok.
Pred štyridsiatimi rokmi začal v Strednej odbornej škole vinársko - ovocinárskej pracovať ako vychovávateľ v školskom internáte. Svojou zanietenosťou a pedagogickým majstrovstvom podchytil veľa mladých ľudí a všestranne sa im venoval. Vo voľnom čase sa venoval študentom v mnohých krúžkoch, ktoré postupne v internáte i na škole zakladal - futbalový, stolnotenisový, turistický, v súčasnosti i futsalový a florbalový. Mladí športovci zo školy pod jeho vedením získali veľa ocenení, ale hlavne si vybudovali pevné a krásne vzťahy. Cez turistický krúžok viedol mládež k vnímaniu prírody, spoločnému spoznávaniu flóry a fauny Malých Karpát i Tatranského národného parku. Vždy vedel viesť mladých ľudí i k užitočným aktivitám - akcia "Čisté hory" bola pravidelnou aktivitou, ktorú si nenechal ujsť a zúčastňoval sa jej s mnohými generáciami žiakov. Práca vychovávateľa bola pre neho potešením, nekonečné rozhovory s mladými ľuďmi o ich radostiach i trápeniach ho napĺňali. Rád odovzdával nielen svoje vedomosti, ale i životné zásady.
Od roku 1973 začal v Strednej odbornej škole vinársko -ovocinárskej pracovať ako učiteľ odborných predmetov - biológia, náuka o prostredí rastlín a neskôr sa k týmto predmetom pripojila i telesná výchova. Tak ako pri vychovávateľstve i pri učiteľstve tohto vzácneho pedagóga nešlo len o zamestnanie, ale o celoživotné poslanie.
Generácie siedmich tried, ktorým bol triednym učiteľom, sa za ním radi vracajú a s láskou na neho spomínajú.
Jeho odbornosť a pedagogické majstrovstvo potvrdzuje fakt, že mu bolo zverených veľa úloh a funkcií, ktoré precízne vykonával. Neuveriteľných 30 rokov bol predsedom predmetovej komisie prírodovedných predmetov, viac ako 10 rokov pomáhal ako tajomník rodičovského združenia školy, predsedom rady školy je už štvrté volebné obdobie. Medzi jeho zásluhy patrí aj koordinovanie enviromentálnej výchovy v škole, organizácia športových podujatí a súťaží, do ktorých neustále zapája žiakov školy i výchovné poradenstvo, ktorému sa venuje doposiaľ.
Pod jeho vedením bolo spracovaných veľmi veľa prác SOČ (stredoškolská odborná činnosť) na rôzne témy z oblasti biológie, či ochrany prírody.
S veľkou radosťou vyučuje i dnes biológiu nielen v učebniach, ale i priamo v prírode, v ampelografickom a pomologickom sade v areáli školy.
Príhoda spojená s pánom Matejovičom, na ktorú sa veľmi dlho spomínalo, mala dramatický a zároveň dojímavý priebeh.
Akcia "Čisté hory" vo Vysokých Tatrách patrila k jeho srdcovkám. Jeden ročník bol však iný, ako ostatné. Keď študenti spolu so svojim profesorom zbierali nečistoty po návštevníkoch Vysokých Tatier, nikoho nenapadlo, ako sa podujatie vyvinie...
Na ďalší deň sa plánovala turistika na Rysy. Skupinka z "Modranskej Vinárky" vyrazila skoro ráno, vychutnávali si krásnu prírodu, bolo im spolu veselo. Asi po dvoch hodinách chôdze sa čosi začalo diať, študenti videli, že pán učiteľ akosi ťažšie dýcha, sťažoval si na slabosť, ale veril, že krátky oddych mu pomôže nabrať sily. Niektorí študenti si však všimli, že si často prikladá ruku na hruď, ale nič nehovoril, šiel ďalej. Turistiku zvládol aj so svojimi študentmi, vrátili sa späť domov, ale tu sa príbeh nekončí.
Pán učiteľ neprišiel do školy, nevoľnosť ho prinútila ísť na vyšetrenie. Spätne sa jeho študenti dozvedeli , že bol urgentne operovaný na srdce. Keď ho študenti prišli pozrieť, hneď plánoval, že by ich rád zaviedol i na Téryho chatu. Žiaci sa len pousmiali. Ale čoskoro po zotavení premenil sľub na skutočnosť a partia mladých ľudí so svojim obľúbeným učiteľom vytýčený cieľ zvládla. Keď prišli na miesto, pán učiteľ chatu objal a jeho študenti mu zatlieskali. Táto príhoda charakterizuje pána učiteľa, jeho vzťah k prírode, žiakom, ale i vzťah mnohých generácií žiakov k nemu. Jeho húževnatosť a nezlomnosť. Jeho dobré srdce zvládlo a stále zvláda výzvy, ktoré mu život prináša.
Stal sa vzorom, otcom, poradcom, bútľavou vŕbou a priateľom svojich žiakov i kolegov.
Veľmi si ho vážime
Ing. Ida Matuškovičová za kolegov a Dominika Kupcová za generácie študentov, ktoré vychovával a stále vychováva