Jozef Matejoivič
nominácia Zlatý Amos 2019

Báseň:
Víno s jedlom sa snúbi, pán Matejovič sa s Biológiou ľúbi.
Biológia bola sem tam pre nás veda, mysleli sme si, že sa pochopiť nedá.
Ľudové piesne spievajú o víne, radosti a láske, nám sa vynárajú spomienky o múdrosti a kráse.
Kráse vína tej nás učil, spievať o ňom nás niekedy nútil.
Kríženie má veľmi rád, ale spievanie ľudoviek ešte viac.
Dirigovať to mu ide, druhým otcom nám i napriek tomu navždy bude.
Na Tokaji sa víno lialo i pár vtipov sa porozprávalo. Vtipy tie ho bavili, no najmä keď sa týkali genetiky.
Ročník vína 1949 bol významný, pre žiakov " vinárky" v inom zmysle zaujímavý.
Víno je nápoj ušľachtilý, ktorý sa nemení podľa jeho slov ,ako v jeho obľúbenej piesni už pár rokov.
Vínečko bíle, vínečko růdé sú piesňou nesmrteľnou, jeho repertoári asi najobľúbenejšou.
Len to najlepšie nám vždy prial, dobrých ľudí z nás vždy si želal mať.
Skúsenosť je učiteľom všetkých vecí, podľa jeho dlhoročných skúseností slivovica vždy lieči.
Keď
sme už boli konečne dospelí, tak sme si s ním aj pripili. Na stužkovej
sme mu spievali, tento krát sme ho pri speve my dirigovali. Na
poďakovanie sme samozrejme nezabúdali.
Bol pre nás vzorom, triednym učiteľom, otcom no najmä kamarátom.
Na školské časy s ním budeme vždy v dobrom spomínať, s radosťou v očiach ďakovať.
Boli sme preňho zlá banda, aj tak ochrannými krídlami nad nami neustále mával.
Náš triedny robí všetko na sto percent, byť jeho žiakom si vyžaduje mať úctu a rešpekt.
Pokiaľ sa mu niečo nepáči, úprimne to vyjadrí. Učil nás odvahe, úprimnosti a dobrej povahe.
Futbal je Jozefova pasia, jeho slová boli : " Veď aj zúčastniť sa je výhra! "
Lepšieho
triedneho sme si priať nemohli, aj napriek tomu ako často sme ho
hnevali. Vieme, že to mal s nami ťažké, no žiadna výzva sa neberie s
tým, že to človek bude mať ľahké.
Ďakujeme za štyri roky života s Vami, touto básňou na Vás spomínať nás baví.
Všetko najlepšie Vám vinšujeme a dúfame, že ako sommelieri spolu ešte veľa vína zdegustujeme.
Príbeh:
Pán profesor Jozef Matejovič z "Modranskej Vinárky" - láskavý a múdry človek.
Pán
Mgr. Jozef Matejovič je súčasťou Strednej odbornej školy
vinársko-ovocinárskej v Modre neuveriteľných 40 rokov. Kto ho pozná,
bude prekvapený, že tento vitálny vzácny človek v roku 2019 oslávi
svoje 70. narodeniny. Ak možno človeka prirovnať k dobrému vínu, v tomto
prípade je prirovnanie na mieste. Pán Matejovič zreje ako to najlepšie
víno, stretnúť ho ako človeka i učiteľa prináša jeho kolegom i študentom
úžitok i pôžitok.
Pred štyridsiatimi rokmi začal v Strednej odbornej
škole vinársko - ovocinárskej pracovať ako vychovávateľ v školskom
internáte. Svojou zanietenosťou a pedagogickým majstrovstvom podchytil
veľa mladých ľudí a všestranne sa im venoval. Vo voľnom čase sa venoval
študentom v mnohých krúžkoch, ktoré postupne v internáte i na škole
zakladal - futbalový, stolnotenisový, turistický, v súčasnosti i
futsalový a florbalový. Mladí športovci zo školy pod jeho vedením
získali veľa ocenení, ale hlavne si vybudovali pevné a krásne vzťahy.
Cez turistický krúžok viedol mládež k vnímaniu prírody, spoločnému
spoznávaniu flóry a fauny Malých Karpát i Tatranského národného parku.
Vždy vedel viesť mladých ľudí i k užitočným aktivitám - akcia "Čisté
hory" bola pravidelnou aktivitou, ktorú si nenechal ujsť a zúčastňoval
sa jej s mnohými generáciami žiakov. Práca vychovávateľa bola pre neho
potešením, nekonečné rozhovory s mladými ľuďmi o ich radostiach i
trápeniach ho napĺňali. Rád odovzdával nielen svoje vedomosti, ale i
životné zásady.
Od roku 1973 začal v Strednej odbornej škole vinársko
-ovocinárskej pracovať ako učiteľ odborných predmetov - biológia, náuka
o prostredí rastlín a neskôr sa k týmto predmetom pripojila i telesná
výchova. Tak ako pri vychovávateľstve i pri učiteľstve tohto vzácneho
pedagóga nešlo len o zamestnanie, ale o celoživotné poslanie.
Generácie siedmich tried, ktorým bol triednym učiteľom, sa za ním radi vracajú a s láskou na neho spomínajú.
Jeho
odbornosť a pedagogické majstrovstvo potvrdzuje fakt, že mu bolo
zverených veľa úloh a funkcií, ktoré precízne vykonával. Neuveriteľných
30 rokov bol predsedom predmetovej komisie prírodovedných predmetov,
viac ako 10 rokov pomáhal ako tajomník rodičovského združenia školy,
predsedom rady školy je už štvrté volebné obdobie. Medzi jeho zásluhy
patrí aj koordinovanie enviromentálnej výchovy v škole, organizácia
športových podujatí a súťaží, do ktorých neustále zapája žiakov školy i
výchovné poradenstvo, ktorému sa venuje doposiaľ.
Pod jeho vedením
bolo spracovaných veľmi veľa prác SOČ (stredoškolská odborná činnosť) na
rôzne témy z oblasti biológie, či ochrany prírody.
S veľkou
radosťou vyučuje i dnes biológiu nielen v učebniach, ale i priamo v
prírode, v ampelografickom a pomologickom sade v areáli školy.
Príhoda spojená s pánom Matejovičom, na ktorú sa veľmi dlho spomínalo, mala dramatický a zároveň dojímavý priebeh.
Akcia
"Čisté hory" vo Vysokých Tatrách patrila k jeho srdcovkám. Jeden ročník
bol však iný, ako ostatné. Keď študenti spolu so svojim profesorom
zbierali nečistoty po návštevníkoch Vysokých Tatier, nikoho nenapadlo,
ako sa podujatie vyvinie...
Na ďalší deň sa plánovala turistika na
Rysy. Skupinka z "Modranskej Vinárky" vyrazila skoro ráno, vychutnávali
si krásnu prírodu, bolo im spolu veselo. Asi po dvoch hodinách chôdze sa
čosi začalo diať, študenti videli, že pán učiteľ akosi ťažšie dýcha,
sťažoval si na slabosť, ale veril, že krátky oddych mu pomôže nabrať
sily. Niektorí študenti si však všimli, že si často prikladá ruku na
hruď, ale nič nehovoril, šiel ďalej. Turistiku zvládol aj so svojimi
študentmi, vrátili sa späť domov, ale tu sa príbeh nekončí.
Pán
učiteľ neprišiel do školy, nevoľnosť ho prinútila ísť na vyšetrenie.
Spätne sa jeho študenti dozvedeli , že bol urgentne operovaný na srdce.
Keď ho študenti prišli pozrieť, hneď plánoval, že by ich rád zaviedol i
na Téryho chatu. Žiaci sa len pousmiali. Ale čoskoro po zotavení
premenil sľub na skutočnosť a partia mladých ľudí so svojim obľúbeným
učiteľom vytýčený cieľ zvládla. Keď prišli na miesto, pán učiteľ chatu
objal a jeho študenti mu zatlieskali. Táto príhoda charakterizuje pána
učiteľa, jeho vzťah k prírode, žiakom, ale i vzťah mnohých generácií
žiakov k nemu. Jeho húževnatosť a nezlomnosť. Jeho dobré srdce zvládlo a
stále zvláda výzvy, ktoré mu život prináša.
Stal sa vzorom, otcom, poradcom, bútľavou vŕbou a priateľom svojich žiakov i kolegov.
Veľmi si ho vážime
Ing. Ida Matuškovičová za kolegov a Dominika Kupcová za generácie študentov, ktoré vychovával a stále vychováva