9. Martina Miškovová

Báseň:

Vždy keď do triedy vojde pani

Miškovová, spomeniem si na všetko

čo som dávno mala spraviť doma.

Vravím si hopla, dám to na freestyle

alebo budem profík, vravieť po

anglický všelijaké slová. Vždy nám

vraví "Zastaň si svoj názor" lebo

budeš opravovať!

Občas však s kreslením nie je

kamoška, no po anglický rozpráva

jedna radosť, aj keď som sa veľmi

nesnažila vždy sa na mňa nalepí

minimálne aspoň troška.

Maturita za dverami a prípravy v

plnom prúde pani Miškovová vie,

že jednotka to isto bude.

Módne kúsky, nové trendy, naša

učiteľka je trendová lejdy.

Raz za čas nás príde kuknúť aj malá

Lele.

Jej malé, teda už veľké bejbe.

Príbeh:

Nebolo to tak dávno, keď som sa s

miernymi obavami ocitol v laviciach

Katkinho parku. Nevedel som, čo ma

čaká, noví spolužiaci, nové mesto,

nový kolektív a bývanie

na internáte. Najviac mi však v hlave

ostalo ako ma privítala mladá pani s

úsmevom

a otázkou "Ty si ten nový?"

Prestupoval som na polrok, tak som

ešte nevedel,

že čo a ako, a hlavne, že učiteľka

môže byť aj mladá. V mojom meste

to totiž funguje

v školách úplne inak. O úprimnom

úsmeve a milých slovách sa mi ani

nesnívalo.

To sa však zmenilo už v momente

keď som stretol pani učiteľku

Miškovovú.

V súvislosti s týmto menom mi

naozaj nič zlé nenapadá hoc viem,

že je tomu možno ťažko veriť, no ani

nasilu by som nič nepísal. Aj vďaka

tejto pani učiteľke som si uvedomil,

že je dôležité vyjadriť svoj názor, aj

keď to je názor, ktorý sa nezhoduje

snáď so žiadnym iným názorom z

okolia. Samozrejme, zo začiatku mi

to veľmi nešlo, veď niet divu, nebol

som zvyknutý, že v škole niekoho

zaujíma môj názor. Všetko sa

zmenilo, ja som sa zmenil. Tento rok

je to piaty a posledný rok na škole a

plne si uvedomujem, že veľkú rolu v

mojej ceste premeny zohrala práve

táto skvelá učiteľka, ktorá mi

ukázala ako si stáť za svojim,

ako sa postaviť predsudkom či už z

mojej alebo opačnej strany. Ukázala

mi ako byť viac sám sebou a ako

objaviť a nestratiť samého seba v

tomto veľkom na prvý pohľad

chaotickom svete. Naučila ma

objaviť zmysel a prepojenosť vecí.

Svet je krajším miestom, keď vám

niekto prelistuje na tie zmyselnejšie

stránky, ktoré som objavil až na

strednej. Jednoducho som sa

našiel.

Samozrejme, nie je to len výsledok

jednej osoby, veď deje sa toho

mnoho, no z môjho skromného

pohľadu vďačím najmä pani

Miškovovej, ktorej som sa vždy

mohol otvoriť, vyrozprávať, povedať

čo je nové, poradiť sa či len tak

prehodiť pár slov. Som skutočne

vďačný, pretože práve takíto ľudia

menia budovu zvanú škola v domov,

do ktorého sa budem rád vracať aj

po opustení školských lavíc

Katkinho parku.