3. Alena Grgičová

Báseň:

Naša pani učiteľka,

naučí nás všetko hneď.

Múdra ako kniha veľká,

pozná všetko naspamäť.

Chémia a fyzika,

každý vzorec čviriká.

Aj vďaka nej dnes už viem,

že kyseliny piť nesmiem.

Bez nej škola nie je domov,

iba priestor plný schodov.

Za to, čo od Vás vieme,

teraz Vám ďakujeme.

Príbeh:

Bol jasný septembrový deň. Fúkal

jemný vánok a slniečko krásne

hrialo tváre. Tváre malých piatakov.

Piatakov vystrašených z horného

stupňa. Piatakov neoboznámených

s novým životom. Životom na

druhom stupni. Niektorí sa tešili,

niektorých zvierala úzkosť. Nikto

však nevedel, kto nás tam čaká. Keď

sme si s pani učiteľkou odsedeli

prvú hodinu, boli sme vystrašenejší

ako predtým. Všetkým prišla veľmi

zlá, nepríjemná a strašidelná. Všetky

deti sa na hodiny s ňou neskutočne

báli. Avšak jednu výhodu to malo.

Vždy sme museli byť pripravení na

hodinu. Vedeli sme aj také veci,

ktoré sme si mysleli, že nám v hlave

nezostanú. Ako prechádzali roky,

tak sme ju pomaly začali chápať.

Nebola nepríjemná, zlá ani

strašidelná. Ona bola úžasná. Bola

síce prísna, ale všetci ju nesmierne

rešpektovali. Svojím spôsobom bola

milá aj k najhorším žiakom.

Každému sa snažila dať rovnaké

množstvo pozornosti. Najhoršie to

bolo snáď vtedy, keď niekto niečo

nevedel. Vtedy sa radšej išli všetci

skryť pod lavice. Všetci o nej mali

mienku, že je neskutočne prísna a

nedovolí nám nič. OMYL! Je to jedna

z najprestížnejších učiteliek na

škole. Či ide o výlety, doučovania

alebo samostatné venovanie sa

žiakom. Vždy berie veci s

nadhľadom. Ja osobne mám voči

nej rešpekt hlavne kvôli jej veku. Aj

keď si mohla užívať voľné chvíle,

napriek tomu bola ochotná sa nám

venovať. V škole sme časom

zaužívali malé pravidlo, ktoré sa

traduje medzi staršími žiakmi: Ešte

stále si dieťa, ak si myslíš, že naša

pani učiteľka Grgičová je zlá. Ale my

už sme starší, lebo vieme, že naša

pani učiteľka je tá najlepšia osoba

na svete.