3. Alena Grgičová

Báseň:
Naša pani učiteľka,
naučí nás všetko hneď.
Múdra ako kniha veľká,
pozná všetko naspamäť.
Chémia a fyzika,
každý vzorec čviriká.
Aj vďaka nej dnes už viem,
že kyseliny piť nesmiem.
Bez nej škola nie je domov,
iba priestor plný schodov.
Za to, čo od Vás vieme,
teraz Vám ďakujeme.
Príbeh:
Bol jasný septembrový deň. Fúkal
jemný vánok a slniečko krásne
hrialo tváre. Tváre malých piatakov.
Piatakov vystrašených z horného
stupňa. Piatakov neoboznámených
s novým životom. Životom na
druhom stupni. Niektorí sa tešili,
niektorých zvierala úzkosť. Nikto
však nevedel, kto nás tam čaká. Keď
sme si s pani učiteľkou odsedeli
prvú hodinu, boli sme vystrašenejší
ako predtým. Všetkým prišla veľmi
zlá, nepríjemná a strašidelná. Všetky
deti sa na hodiny s ňou neskutočne
báli. Avšak jednu výhodu to malo.
Vždy sme museli byť pripravení na
hodinu. Vedeli sme aj také veci,
ktoré sme si mysleli, že nám v hlave
nezostanú. Ako prechádzali roky,
tak sme ju pomaly začali chápať.
Nebola nepríjemná, zlá ani
strašidelná. Ona bola úžasná. Bola
síce prísna, ale všetci ju nesmierne
rešpektovali. Svojím spôsobom bola
milá aj k najhorším žiakom.
Každému sa snažila dať rovnaké
množstvo pozornosti. Najhoršie to
bolo snáď vtedy, keď niekto niečo
nevedel. Vtedy sa radšej išli všetci
skryť pod lavice. Všetci o nej mali
mienku, že je neskutočne prísna a
nedovolí nám nič. OMYL! Je to jedna
z najprestížnejších učiteliek na
škole. Či ide o výlety, doučovania
alebo samostatné venovanie sa
žiakom. Vždy berie veci s
nadhľadom. Ja osobne mám voči
nej rešpekt hlavne kvôli jej veku. Aj
keď si mohla užívať voľné chvíle,
napriek tomu bola ochotná sa nám
venovať. V škole sme časom
zaužívali malé pravidlo, ktoré sa
traduje medzi staršími žiakmi: Ešte
stále si dieťa, ak si myslíš, že naša
pani učiteľka Grgičová je zlá. Ale my
už sme starší, lebo vieme, že naša
pani učiteľka je tá najlepšia osoba
na svete.