2. Ľubica Fedorová

Báseň:

Vždy, keď sa mi v očiach zmráka,

pretrhne sa vrece so slzami,

do kabinetu našej druhej mamky Ľubky ma to láka,

nikdy nenechá ma za dverami.

Spraví pre nás všetko, čo nám v srdci vidí,

aj keď nie je s nami, stále na nás myslí.

Lepšiu učiteľku nemôžeme si priať,

hádam budeme ju tu navždy mať!

Príbeh:

Ráno budíček o piatej. Svieža a vyspatá. Raňajky nestíhačkou. Hlavne treba

vyriešiť maily, hovory a smsky, a môže sa ísť so psom von. V škole je stále

prvá, to aby sa stihla pripraviť na všetky hodiny. Od 7:30 zaneprázdnená,

zasypaná miliónmi otázok študentov, niekto si k nej príde len zaliať čaj, no

nikoho nevyhodí. Príde hodina, potom prestávka. Takto sa to cez deň niekoľkokrát

zopakuje. Ak ju hľadáte, nik vám síce nezaručí, že ju nájdete, no

ak sa to predsa podarí, obetuje vám kľudne aj celú prestávku.

Škole už odzvonilo, prichádza voľné popoludnie. Nie je tak celkom voľné,

vlastne, každé poobedie má nabitý program. V divadle sa hrá nová hra? Určite

ju tam nájdeme, a nielen na premiérach, pretože ak už nevidela všetky

predstavenia minimálne stokrát, tak potom ani raz. Nie je v divadle? Tak to

je zrejme vo fitku alebo na kurze francúzštiny. Je pre ňu dôležité, aby rozumela

aj tým študentom, ktorí nerozumejú jej. Možno ju nájdete aj so svojimi

deťmi, teda študentmi, ako spolu varia halušky alebo ako si plánujú spoločný

výlet. Ak ste ju ešte stále nenašli, zrejme nie je v Košiciach. Je to dosť

možné. Skúste hľadať vo Francúzsku, Česku, Poľsku, Portugalsku... Určite

bude na exkurzii so svojimi "anďelkami", teda znova s nami - študentmi.

Už ste si asi všimli, že má veľa aktivít, no všetky zvláda s prehľadom a bez

problémov, snaží sa venovať každej triede, ktorú učí, a mnohokrát aj každému

študentovi osobitne. To sú len jedny z mála dôvodov, prečo ju vnímame

ako najlepšiu učiteľku na Slovensku, a prečo by mala získať cenu na Zlatý

Amos.