11. Zuzana Príbojová

01.02.2020

Báseň:

Pohľady k osudu Zuzany

Pohľady do času?

Škola je osudom.

Žieňa sa zatrasie

v kostýme premúdrom.

Je iná?Tá istá.

Roky vráť pospiatky.

Kde duša brázdi si

školské križovatky.

Učiteľ.

Učí držať slnko malých

Pierka lepí krídlam

Nech je život pravý.

A ide naplno.

Rezervy nepozná.

Deti a detičky

sú láska venózna.

Nedokáže každý,

čo dokáže ona.

Zuzana je učiteľka

jedna z milióna.

Prísna a štedrá,

vskutku spravodlivá,

v potokoch potu

noci nezakrýva.

Noci, keď detaily

v zošitoch ukladá,

nech za nás vyrastie

pravdivá náhrada.

Nechce by kľakali

Zuzkinmu osudu.

Skromne sa ohradí,

modlitby nebudú

za život naplno

za život pravdivý.

Každého so srdcom

jej život udiví.

Tam, kde sa zatvára,

Zuzka búra steny,

Tam kde sa nedá viac,

Zuzana to zmení.

Zdá sa, že už nie sú

prekvapiví ľudia.

V polopravdách sveta

obaly sa budia.

Zuzana sa našla.

Zlatom upradená,

učiteľka všetkých,

ktorí ŽIVOT CENIA.

Príbeh:

Dve cesty dvoch žien a jedna škola.

/bude to dosť subjektívna spoveď/

Táto škola je akýmsi mojim osudom.

/rozprávačka/

Jazyková škola. Aj tak ju voláme po

bystricky.

A myslím, že je ná veľa.

Absolventov, učiteľov, rodičov.

Je to výnimočná škola. Plná

výnimočných ľudí. Detí, ktoré chcú,

rodičov, ktorí sa nestíhajú diviť a

učiteľov, ktorí nás všetkých vedú.

Všetko funguje. Desiatky rokov.

Všetci fungujú. Celé dni.

Vravíte, že sa mi to rozpráva? Nie.

Ja to mám zažité.

Kedysi dávno /vek ani čas nebudem

upresňovať/, keď sa hralo v piesku

na sídlisku a voda sa nosila z mlák,

som ako osem ročná spravila

príjímačky na Základnú školu

Slobodného slovenského vysielača

v Banskej Bystrici. Čakalo ma tu

krásnych a prísnych šesť rokov

štúdia. Čakali ma úspechy pionierky,

ale aj začiatky dnešnej speváckej

kariéry. Práve tu, práve v rukách

učiteliek. Výnimočných a obetavých.

To je totiž diagnóza tejto školy.

Výnimočnosť, systémovosť,

ústretovosť, zmysluplnosť, rozvoj,

múdrosť.

Ešte chvíľu to bude o

mne/rozprávačka/ a dostanem sa k

meritu veci a ku kľúčovej hrdinke.

Vďaka školička - jazyčka. Bez

problémov som sa dostala na

gympel a na medicínu. Odtiaľ k iným

cestám života, k iným školám, k

iným bojom. Až k role šťastnej

maminy a k zmysluplnému životu.

Tieto krivoľaké cesty však boli

poznačené akýmsi podvedomím

kontaktom s mojou školou, s mojimi

učiteľkami, s krátkymi rozhovormi,

so stretnutiami.

A potom sa to stalo.

V 90. rokoch sa objavila v

učiteľskom zbore mladá,

tmavovlasá, energiou

neprehliadnuteľná učiteľka. Zuzana

Príbojová. Stretávala som ju s deťmi

v každom rohu Bystrice. Stretávala

som ju po boku mojich učiteliek.

Počúvala som stále viac od

Bystričanov o tomto mimoriadnom a

oduševnelom zjave na bystrickej

školskej scéne.

Pýtala som sa sama seba. Čo ešte

môže byť viac, než poznám? Táto

otázka ostávala dlho, dlho otvorená.

Malou nápovedou bol obraz, ktorý

sa mi niekoľkokrát naskytol. Mladá

slobodná učiteľka Zuzana začala

tlačiť pred sebou kočiarik. K svojim

deťom v triede si adoptovala malého

rómskeho chlapčeka.

Neuveriteľná odvaha. /ja takú

odvahu nemám dodnes - pozn.

autorky/

Roky prešli. Chlapček dorástol na

dospelého chlapa a otca. Generácie

detí spod Zuzaniných rúk sú

úspešnými ľuďmi. A Zuzana má

vlasy a zuby múdrosti, ktoré

dotvárajú jej rovnaký, nemenný

oduševnelý zjav ako pred rokmi.

Možno by tu bol koniec rozprávania,

keby môj syn a deti rodičov, dnes

3.B., nespravili prijímačky na

Základnú školu Slobodného

slovenského vysielača v Banskej

Bystrici.

1. septembra 2017 nás čakala vo

dverách výnimočnosť,

systémovosť, ústretovosť,

zmysluplnosť, rozvoj, múdrosť pre

naše deti. A ešte niečo. Vzácna

oduševnelosť a nekončiace

nasadenie každého dňa. Zuzana

Príbojová.

Pomaly sa mi, s pomocou ostatných

rodičov a našich detí, začala

dotvárať mozaika nezodpovedaných

otázok. Čo môže byť viac než som

poznala?

Oči, ktoré majú prehľad ako oči

matky 25 detí. Zuzana vidí všetko.

Na štyri svetové strany. Zuzana

počuje všetko. Vo všetkých

frekvenciách. Až do vyčerpania.

Vyučovanie, ktoré má neuveriteľný

spád. Jedna činnosť stavia na

druhej. Až pozorovateľ stráca

prehľad. Až nedýcha.

Motivácia, ktorá nemá hraníc vo

fantázii. Od suchopárnych známok

až po palivo do kreslených vozidiel,

tehličiek na stavbu domčekov, či

múdrych pravidiel v rôznych

častiach triedy. /kde berie táto žena

inšpiráciu, uf/.

Dynamika s relaxom, tak presná ako

yin a yang. Tak múdra, aby deti

rýchlo rástli a rodičia sa nezrútili.

Prísnosť, ktorá neprekročí medze

autority a nezakryje láskavosť a

hrdosť v očiach. /mám sa čo učiť/

Energia, s akou Zuzana organizuje,

cestuje, vysvetľuje, šľape popri

dave malých divochov na výletoch,

výjazdoch, vyučovaniach v exteriéri.

Nadhľad, s ktorým upokojuje a

naviguje rodičov v plávaní vo

vodách neznámych čŕt osem a

deväť ročných detí dnešnej doby.

/ach tá doba.../

Schopnosť odľahčiť a humorne

poňať vážne témy tak, aby deti a

rodičia nestratili túžbu nadýchnuť

sa a ísť ďalej.

Nestačí?

Ešte pridám subjektívne?

Môj syn má geniálnu učiteľku. Od

ktorej sa učím aj ja. Nezažila som to

a som šťastná, že to zažíva moje

dieťa. Miluje svoju školu, miluje

svoju učiteľku a svojich

spolužiakov. A máme zákaz

sťahovať sa do Bratislavy. Lebo iná

taká učiteľka nie je. Má pravdu.

Vzácnych ľudí si treba chrániť.

Tu niekde už môže byť koniec.

Viac vám neviem rozpovedať. Treba

to zažiť. Treba Zuzanu Príbojovú

spoznať. Ako hovorí Ján Amos

Komenský: "Každá práca si

vyžaduje celého človeka." A naše

deti učí celý človek, v plnosti svojho

života, ktorému veľmi dobre

rozumie a pozná jeho skutočnú

hodnotu!!!