Eva Bolcarovičová
Učiteľka Evinka
Evinka,
to je naša milá učiteľka.
Bude na ňu dobrá vzpomínka,
tá naša krásna blondínka.
Ľubo sa zas neučí,
Bolcarka ho rada poučí.
Jednotka aj pätorka,
na hodinách vysvetľuje jak motorka.
Dva roky sa s nami trápi,
my ju za to máme radi.
Jej dcéra je Tánička,
učí sa s ňou už odmalička.
Slovenčinu nás učí, občas nás s tým aj mučí,
no predsa nás veľa naučí.
Našu Evku milujeme,
jednotky si od nej práve kupujeme.
Modrooká blondínka,
štíhla je jak kvetinka.
Petrohrad je jej naj mesto,
keď nám nechá voľnú hodinu,
je to od nej pekné gesto.
Jednotkárov pochválila
a ostatných poučila.
Dejepis s ňou veľmi chceme,
no pravopis už tak nevieme.
Žltú ona miluje,
nástenky ňou maľuje.
Počúvame pesničku,
vymýšľame básničku pre tú našu Evičku.
My sme super banda, je s ňou veľká sranda.
Matika jej nešla, no pre slovenčinu sa vzdelávať išla.
Na strednej zmaturovala, učiteľov rada mala.
My s ňou dobre vychádzame,
Evičku si uznávame.
Chodí pekne oblečená
a aj dobre naladená.
Usilovná ako včielka
vonia ako púpavienka.
Obľúbenú pieseň má, to je tá Ľúbim ťa.
Ťaháky si pri nej nerobíme,
za najlepšiu učku ju volíme.
Našu Evku milujeme, jednotky si od nej zaslúžime.
Pýtate sa, prečo sme si zvolili sa najlepšiu učiteľku práve pani
učiteľku Bolcarovičovú?
Tak my vám to hneď vysvetlíme!
Keď vošla prvýkrát do triedy, báli sme sa čo len nadýchnuť.
Hovorili sme si, že to bude veľmi prísna učiteľka, pred ktorou
budeme mať veľký rešpekt. A aj bola! Skoro každý druhý deň
sme písali písomku. Jasné, že sme dudrali tie typické reči
školákov, ako napríklad: ,,To nie je fér, že píšeme furt
písomky."
,,Máme toho veľa," a podobné hlúposti.
No po dlhšom čase strávenom s našou pani učiteľkou sme
pochopili, že lepšiu učku sme snáď dostať nemohli. Naučila
nás všetko... Každý detail... Taktiež je veľmi atraktívna a vždy
nám vie nejako spríjemniť hodinu. Čiže postupom času nás
slovenčina začala veľmi baviť a vždy sme sa tešili na každú
hodinu s ňou.
Veľmi si na nej ceníme hlavne to, že nikdy s nami nestrácala
trpezlivosť. Aj keď nám niečo nešlo, vždy nám pomohla. Je
naše slniečko! Ach, a tie diktáty!! Síce boli zlé známky, ale
vždy nám vedela vyčariť úsmev jej milými slovami. Hovorili
sme, že diktáty sa proste napísať nedajú, že sme neschopní a
hlúpi. Pani učiteľka nás vždy prerušila a povedala, že ak
chceme, všetko sa dá. No a aby sme nezabudli! Keď sme si
nesplnili to, čo sme mali, povedala nám, že sa nemôžeme k
veciam stavať nezodpovedne, lebo vždy sa nám to vypomstí.
Vyžaduje od nás veľa, a práve to my potrebujeme. Tvrdú ruku.
Máme ju veľmi radi práve preto, lebo vieme, že to všetko robí
pre nás a pre našu budúcnosť. Sme veľmi radi, že práve my
máme to šťastie, že ju máme.
/Kolektív 7.B triedy, ZŠ s MŠ Podolínec
Súhlas učiteľa: Súhlasím s nomináciou a